Ukážky z knihy *Zákon zotrvačnosti zdravia*

Trochu matematiky

…
Priama úmera
Čím dlhšie tepelne upravujeme potraviny, tým dlhšie trvá nášmu telu, kým ich zmetabolizuje.

Nepriama úmera
Čím dlhšie tepelne upravujeme potraviny, tým menej v nich ostane látok, ktoré naše telá vedia využiť.
…

**
Alternatívna a vedecká medicína


…
Na výskum a liečenie chorôb sa ročne vynakladajú mnohé miliardy dolárov.
Koľko financií sa ročne vynakladá na prevenciu?

Lieky majú viacero vedľajších účinkov.
Koľko vedľajších účinkov má jablko, mrkva či primeraný pohyb?
…

**
Zaostrené na výživu

Ak užívame výživové doplnky, ktoré obsahujú 100% odporúčaných denných dávok, načo je nám potom strava?
**
Súvislosti

…
Keď si vypredáme poľnohospodársku pôdu zahraničným investorom, nepresunieme do ich rúk moc rozhodovať aj o našom zdraví?

Láska ide cez žalúdok.
Láska k sebe – tiež.
…

**
My a… my
…
Ak trpíme stresom, znížme stresové faktory alebo ich vnímanie.
Ak to nepomáha, odstráňme najviac stresujúci faktor.
Dôležitá poznámka: ak sme najväčším stresorom pre nás práve my, nerealizujme druhé odporúčanie!

Hľadá sa naozaj zdravý človek. Ak ho nájdete, napíšte o ňom na web:
www.utopia.world
…

**
Buď fit

…
Chceš byť fit?
Nejedz shit!

Dláviš hamburgery?
Robíš v zdraví diery!

Usmieva sa červeň v letnom ovocí:
„Chci ma, potom bunky žiadni otroci!“

Chceš mať imunitu špica?
Nastav slnku, vetru líca!
…
***
Interview s  Chorobou

„Dobrý deň, pani Choroba!“ privítal novinár hosťa.
Poriadne vypasená, okolo dvesto kíl, krvou podliate oči, napuchnutá tvár a kĺby na rukách, pokožka plná fľakov, pozeral zhrozený novinár.
„Ako komu, ako komu,“ zachechtala sa Choroba, keď si pomyslela na posledné zdravotné štatistiky.

Sťažka sa zvalila do kresla, artritída v pokročilom štádiu, nuž tak.
-Ako by som začal?- uvažoval novinár.
„Ako sa máte?“ skĺzol k triviálnej otázke.
„Ja ako sa mám? Fajn, tak ako sa má choroba,“ zaškľabil sa hosť.
„Môžete mi to, prosím, bližšie vysvetliť?“
Choroba pri pohľade na novinára prižmúrila oči. Taký sopľoš, hádam ešte bude aj trochu zdravý.„Koľko máte vlastne rokov?“ pokračoval  novinár.
„Nuž, môj zlatý, ani si presne nepamätám, ale dosť. Veľmi veľa. Vlastne,“ a tu sa Choroba spokojne usmiala,“ vlastne mám toľko rokov ako ľudstvo samé.“
„Veď to je, to je..“ novinár ostal zarazený.„
To je, povedzme, mnoho, mnoho, rokov pred Kristom. Ale presné číslo neviem, ani nie je treba.“
„Hm, a čo vám pomáha prežiť taký dlhánsky vek?“
„Nuž, predovšetkým človek. Človek ako taký či onaký, ale aj človek ako napríklad vy,“ zabodla Choroba pohľad do tváre novinára.
„Ja?“ znervóznel novinár.

…

Interview so Zdravím

„Dobrý deň, Zdravie!“ privítal novinár hosťa.
„Krásny slnečný deň vonku aj vo vašej duši!“ s úsmevom a sýtym hlasom sa pozdravilo Zdravie.
Rezkým krokom prešlo ku novinárovi a pevne mu stislo ruku.
Novinár takmer od bolesti vykríkol, stisk bol na takú malú postavičku Zdravia nečakane silný.„Posaďte sa u nás!“ srdečne vyzval novinár Zdravie.

-Dnešný rozhovor bude celkom iste iný, ako ten minule s Chorobou.- pomyslel si.

Zdravie bolo menšieho vzrastu, ba skoro sa natískal názor, že skôr vychudnutej postavy ako štíhlej (nebodaj podvyživené, mihlo sa novinárovi mysľou). Ale pri pohľade na Zdravie s hebkou pokožkou s nádychom zrelej marhule, rýchlo túto myšlienku zahnal. Husté vlasy, rovné držanie tela a tie oči! Tie nádherné čisté, čistulinké bielka so živými, tmavozelenými zreničkami, také oči novinár ešte nikdy nevidel.
„Nie, ďakujem, postojím, poprechádzam sa, ak dovolíte. Treba sa hýbať, však?“ odpovedalo Zdravie.
„Iste, iste,“  ostal novinár zarazený. Interview v stoji ešte nerobil, ale nemohol nechať stáť Zdravie iba samé, a tak vstal aj on. Teraz mal tie nádherné oči priamo pred sebou, ach, takmer by sa do nich zaľúbil.

„Tak ako vám môžem pomôcť?“ s náznakom úsmevu sa spýtalo Zdravie.
Novinár zacítil neznámu vôňu, ktorá vanula z úst Zdravia. Nebola v tom zubná pasta ani ústna voda, niečo, niečo, s čím sa ešte novinár ešte nestretol. Zamračil sa – čo to len môže byť?
Zdravie sa usmialo: „Pán novinár, nemusíte sa mračiť. Ak hádate, čo to mám za vôňu v ústach, ie ste prvý a zrejme ani posledný. Nuž, viete, ja som Zdravie a tak… voniam. Celé.“
…

Rozprávka (najmä) pre najväčších

Za šesť a pol horami vyprážaných rezňov za šesť a pol morami zeleninových štiav, žil raz jeden kráľ, ORGAN-IZMUS.
I keď jeho polohe možno chýbala nejaká polovica do šťastnej sedmičky, kráľ sa cítil nadovšetko spokojne.
Bol veľmi bohatý a vznešený, hrdý na svoju veľkú družinu.
Šľachtičné a šľachtici (enzýmy, hormóny…) pracovali od mrku do mrku (a bez mrku). Boli spokojní, veď bolo o nich dobre postarané a nič viacej nepotrebovali.
Tak zariaďovali mnoho vecí každý deň, každučkú chvíľu. Trávenie, riadenie, homeostázu.
Veľmoži mohli veľa. A veľa aj robili.
Pečeň piekla dobré lipidy. Črievka a žalúdok trávili nielen čas, ale najmä peptidy, chýmusy, disacharidy a iné polahody.
Obličky boli oblé, ale najmä zbožňovali čistučkú krvičku. A tak ju čistili.
Podžalúdková žľaza, pankreas – malý, ale veľký veľmož – so žlčníkom tiež bez oddychu spolupracovali a pomáhali najmä tukom, aby sa z potravy premenili na malé túčiky, ktoré sa dostávali krvou a chylomikrónmi cez lymfou ďalej pre potreby celého kráľovstva.
Srdiečko s pľúcami, tie len okysličovali čo sa dalo aj nedalo. Šup!, jedna molekula kyslíka do prvej vlásočnice, šup!, do druhej, tretej, tisícej, milióntej… až sa celé kráľovstvo červenalo kyslíkovou spokojnosťou.
Pokožka (inak dosť pyšná, že bola taká veľká) chránila všetkých, ale aj posielala preč, čo jej nevoňalo. Potom potom všetko, čo sa nestrávilo.
Celkom malý, iba asi 1200 gramový mozog, bol najvznešenejší a najmocnejší veľmož.
Dával príkazy, aby trávenie mohlo začať, staral sa o udržiavanie teplotnej stálosti, homeostázy a staral sa o dobrú náladu v kráľovstve, keď tvoril hormóny serotonín, dopamín a oxytocín. Mal ešte mnoho, mnoho ďalších povinností, bol to najväčší pomocník najjasnejšieho kráľa ORGAN-IZMU.

A kráľ bol bohatý a vznešený, vznešený a bohatý – svojou krásou, ale najmä svojím zdravím.Tak by to zostalo hádam aj naveky, keby…
..keby jedného dňa kráľ nepovedal:
„Chcem viac!“
Všetci zneisteli.
…
Supernutrient

Uponáhľaný čas vianočných nákupov spomaľuje svoj dych, začína cupitať smerom ku kuchynských linkám.
Naše najmilšie polovičky (ba miestami až 3/4-tinky) opäť pripravujú jedny z ďalších nezabudnuteľných zážitkov okolo vianočne prestretých stolov. Nezameniteľné vône nás pošteklia v nosoch, zvýšená vlhkosť okamžite zavíta do našich úst.

  Naše mlsné jazýčky už za pár chvíľ od radosti takmer vyskočia zo svojich príbytkov medzi zúbkami. V očiach nám zablikocú iskričky chuťového opojenia, spokojnosť plynúca po našich tvárach vyhladí vrásky a napokon sa vyleje zo svojej širokej delty do úsmevov.
…